Komunikácia veselo i vážne

Aj dnes  nás pani majsterka Vlasta Vilhanová v rámci vyučovania odborného výcviku vzala na ďalší poučný a zároveň veľmi zábavný workshop s názvom Komunikácia veselo i vážne v CVČ Junior, ktorý sídli na našom Školskom internáte.

Hneď ako sme vstúpili do spoločenskej miestnosti, cítili sme veľmi príjemnú atmosféru, ktorú sprevádzal príjemný hlas pani lektorky Gabriely Seleckej. Naša skupina je ešte celkom bojazlivá, ale pani majsterka s pani lektorkou nás viedli po  správnej ceste pri získavaní komunikačných zručností.

Keď sme sa usadili, pani lektorka nás vyzvala, aby sme sa predstavili,  no všetci sme ostali mlčať. Až o malú chvíľu sme sa osmelili a začali sme komunikovať. Hneď ako sme sa predstavili, prišla naša prvá spoločná aktivita. Boli sme celkom natešení, ale zároveň sme nevedeli, čo máme očakávať. Keď nám pani lektorka povedala, že naša prvá aktivita je tanec, ostali sme mierne  zaskočení. Nakoniec sme sa ale postavili, začali „tancovať“ a všetci sme sa spoločne zabavili a užili si to. A počas tanca, resp. presunu tanečným krokom,  sme si vymieňali podložky, na ktoré sme postupne kreslili portrét svojho spolužiaka. A nielen to. Pri tanci sme sa dozvedeli aj to, aké má dobré vlastnosti a čo rád robí. Aj toto prispelo k lepšiemu spoznaniu našich spolužiakov.

Druhá aktivita bola zameraná na verbálnu komunikáciu. Pani lektorka nám dala na výber kartičky s číslom,  aby nás rozdelila do dvojíc. Potom sme si sadli chrbtami k sebe, jeden z dvojice dostal obrázok, ktorý videl iba on. Druhý z dvojice mal za úlohu nakresliť obrázok podľa opisu toho druhého. Kresliť to, čo počujete spoza chrbta a nevidieť, s kým komunikujete, je naozaj náročné. Pri tejto aktivite sme si uvedomili, že aj verbálna aj neverbálna komunikácia je rovnako  dôležitá a je úplne ideálne, keď používame súčasne obidve. A je veľmi náročné používať iba jednu z nich.

Nasledovala tretia aktivita. Pani Selecká si vzala rekvizity (to aby vyzerala ako stará mama) a v rukách držala rozprávkovú knihu. Pri čítaní rozprávky o vlkovi a kozliatkach nám demonštrovala hlavne paralingvistiku, čo je práca s hlasom a ďalšie prvky neverbálnej komunikácie, hlavne gestiku, mimiku,  reč tela, proxemiku, očný kontakt. V spojení s verbálnym prejavom zhrnula do tejto časti prezentácie takmer celú komunikáciu.

V štvrtej aktivite sme sa museli zoradiť podľa dátumu narodenia, ale nemali sme to také ľahké. Nemohli sme používať slová iba neverbálnu komunikáciu. A museli sme stáť na nebeskej čiare. To preto, aby sme nespadli do priepasti. Ukazovať dátumy narodenia pomocou gest a presúvať sa po čiare, na ktorej stáli spolužiaci, bolo  náročné, ale aj zábavné zároveň.

Naša piata a posledná aktivita bola zameraná  na naše komunikačné zóny. Vyskúšali sme si, aké to je rozprávať sa s niekým, keď sme veľmi ďaleko či blízko. Takto sme si vymieňali recepty na jedlo, či zisťovali, čo bude dnes spolužiak po odchode zo školy robiť. A zopakovali si tak priestorové vzdialenosti v sociálnej interakcii.

Na vyučovaní odborného výcviku oceňujem hlavne prístup. Vyučovanie formou rôznych aktivít v duchu „škola hrou“ nás baví a učivo lepšie pochopíme a zapamätáme si ho. Mne vyhovuje hlavne atmosféra, vysvetľovanie má   hlavu aj  pätu, je  rýchle, stručné, výstižné a následne si všetko môžeme vyskúšať prakticky. Dúfame, že to nebolo naposledy a že sa znova čo najskôr uvidíme. Ďakujeme.