Maturita formalita?

Toto sa hovorí každý rok, hoci maturita je  jednou z najdôležitejších skúšok nášho života, pred ktorou má každý zmiešané pocity a strach.  Ale po ukončení si aj tak povie známe slová „maturita - formalita." 

Tento názor počúvame od mnohých ľudí. Od tých, čo maturovali už pred rokmi, ale aj od tých, čo maturovali len prednedávnom. Aj napriek všetkým názorom si každý maturant potrebuje vytvoriť svoj vlastný a ten môže vysloviť až po tejto náročnej skúške, ktorá počas predchádzajúcich dvoch rokov maturantom dopriata nebola. Tento rok sa však všetko zmenilo. A tak sa po marcových „maturitných písomkách“ a májových „praktických maturitách“ v pondelok 23. mája 2022 ráno stretlo opäť všetkých päť tried štvrtého ročníka v jedálni školy, aby sa po slávnostnom otvorení teoretickej časti maturitnej skúšky mohli odobrať pred určené učebne, kde na nich čakali členovia jednotlivých maturitných komisií aby im umožnili prezentovať svoje vedomosti, získané počas štyroch rokov štúdia.

Dnes, keď sa už aj ústne maturity schyľujú ku koncu, sa zdá, že všetci sa svojich úloh zhostili dobre a vyzerajú spokojne, a preto aj  vám túto atmosféru aspoň na chvíľu priblížime.

Mgr. Viera Vongreyová, predsedkyňa školskej maturitnej komisie: „Keď som  dostala menovanie do funkcie predsedníčky maturitnej komisie na Strednú odbornú školu  informačných technológií na Tajovského 30 v Banskej Bystrici,  potešila som sa, že pôjdem „navštíviť susedov“.  Už počas externej časti maturitnej skúšky ma zaujali priestory školy, ktoré na mňa dýchali novotou. Ako slovenčinárka viem oceniť odbornú učebňu slovenského jazyka a literatúry s počítačom, s dataprojektorom, s pripojením na internet, ale aj slovníky, učebnice a beletriu v knižnici priamo v triede, čo na iných školách vôbec nie je samozrejmosťou. Počas praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky to maturanti vôbec nemali jednoduché, pretože v dôsledku pandémie a následného prechodu na dištančné vzdelávanie chýbala študentom najmä prax. Ale poradili si. Na ústnych maturitách som očakávala nielen vedomosti, ale aj vtipné hlášky, ktoré sa študentom chtiac-nechtiac podaria. Za tie roky, ktoré učím, sa ich nazbieralo neúrekom. Do zbierky pribudli ďalšie aj tento rok, napríklad: „Najväčším zmyslom tejto drámy je to, že nemá zmysel.“Učiteľský zbor a žiaci na mňa celkovo zapôsobili ako zohratý tím, ktorý spoločne hrá za svoju školu obetavú hru. Cítila som sa tu veľmi príjemne.“

Martina Fúdorová, zástupkyňa zamestnávateľov Slovenska, bola členkou odbornej maturitnej komisie pre študijný odbor klientsky manažér pošty: „Úlohy, ktorou ma poverili, som sa s vďakou zhostila a rada som sa na Strednú odbornú školu  informačných technológií na Tajovského 30 v Banskej Bystrici po 30. rokoch vrátila. Vtedy som v týchto priestoroch maturovala aj ja a bolo príjemné vrátiť sa aspoň na malú chvíľu späť do svojich školských čias. Opäť som sa tu stretla so svojimi bývalými učiteľmi a niektorým som sa na chvíľočku stala aj kolegyňou. Potešilo ma, že ma medzi seba prijali vrelo a priateľsky. A v neposlednom rade mi bolo cťou spolu s nimi odprevadiť štvrtákov  na ceste do dospelosti. Všetkým maturantom prajem veľa šťastia v živote a zamestnancom Strednej odbornej školy informačných technológií ďakujem za príjemné prostredie, ktoré počas maturít vytvorili.“

Ing. Drahoslava  Trginová, predsedkyňa odbornej maturitnej komisie pre ekonomické predmety: „Vo funkcii predsedu odbornej maturitnej komisie pre študijné odbory klientsky manažér pošty a pracovník marketingu som bola prvýkrát. Praktická časť pozostávala z obhajoby projektov, ktoré žiaci vypracovali a výber tém bol veľmi zaujímavý. Získala som tu nové poznatky.  Maturitné skúšky boli pripravené na vysokej odbornej úrovni  a atmosféra počas celého priebehu bola veľmi príjemná.   Cítila som sa tu veľmi dobre a rada sa sem vrátim aj nabudúce.“

Mgr. Jana Nagypálová, členka maturitnej komisie pre slovenský jazyk a literatúru: „Ľudia už odpradávna vnímali dôležitosť prechodných rituálov, ktoré z chlapcov mali vykresať mužov a z dievčat ženy. Jedným z takýchto „obradov“ je aj maturitná skúška. Aj keď už nesedávam za katedrou, rada som sa na SOŠ IT do Banskej Bystrice vrátila,  aspoň na chvíľu. V minulosti som tu pracovala. Musím sa však priznať, že maturantom a maturantkám vôbec nezávidím. Časť ich štúdia poznačila pandémia, a tak ich zelené stužky majú akúsi inú príchuť. Strach a nervozita sú však rovnaké – a možno i väčšie. Ich odpovede ukazujú nielen to, čo sa naučili, ale aj to, kým sú. Niektorí to zvládnu s úsmevom, iní so zaťatými zubami. Po tomto týždni sa ukáže, ako v skúške dospelosti obstáli. Nech je ich výsledok akýkoľvek, prajem im, aby na každý úspech   nazerali s vďakou a na každú prekážku s odvahou.“

A nakoniec Petra Foltániová, maturantka – žiačka IV. E triedy: „Moje pocity z ústnej maturitnej skúšky sú zmiešané a hlavne stresujúce. Keď som vkročila do triedy a videla komisiu, ktorá na mňa čakala, tréma a stres boli naozaj veľké. No napokon pohľad na členov tejto komisie, ktorí sa usmievali a ukľudňovali ma svojimi povzbudzujúcimi slovami, spôsobil, že  som sa hneď cítila lepšie a začala si veriť, že to dopadne dobre. Na rad prišlo losovanie  čísla otázky z čísel, ktoré boli rozložené ako pexeso na zelenom stole. Pripomenulo mi to detstvo, pretože ako malá som sa rada hrávala pexeso. Aj táto spomienka mi pomohla uveriť, že moja ruka bude pri výbere maturitnej otázky šťastná a názov témy ma nesklame. A tak aj bolo. Po skončení mojej odpovede som len dúfala, že som to dala, a že sa sem v septembri vrátiť nemusím. Už mám pred sebou len skúšku zo slovenského jazyka a literatúry, ale už teraz môžem všetkých uistiť, že maturita naozaj nie je formalita.