Praktická časť maturitnej skúšky nás priblížila k cieľu

Od písomných maturitných skúšok neubehol ani mesiac a pred nami bola už ďalšia časť,  tentokrát praktická časť maturitnej skúšky. V septembri nám pani majsterka rozdala protokoly, v ktorých sme mali všetky pokyny k vypracovaniu zadanej  témy,  aby sme mohli začať pracovať na našich maturitných projektoch.

Čas ale nehral v náš prospech a šesť mesiacov ubehlo ako voda. Väčšinu z nás prepadol stres kvôli nedokončeným prácam, pretože, ako to už  býva zvykom, každý z nás mal more času, a tak sme práce robili na poslednú chvíľu. Niektorí z nás si ani neuvedomovali, že je potrebné dokončiť nielen dokument  vo Worde, ale aj prezentáciu v programe PowerPoint, pomocou ktorého sme mali robiť obhajobu. A toto už bol dôvod k panike. Nakoniec sme to všetci stihli a posledný marcový týždeň sme odovzdali naše majstrovské diela, ktorými boli maturitné projekty.

V pondelok 24. 4. 2023 nastal deň D a nás čakali obhajoby projektov. Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Veľmi dôležitá skúška pre náš profesionálny život. Znie to tak jednoducho a zložito zároveň.  Každý z nás pociťoval stres už od momentu, keď  sme sa zobudili. Chlapci nás prekvapili svojimi outfitmi, ktoré sa výnimočne neskladali z teplákov alebo z roztrhaných riflí a mikiny. Dievčatá v šatách, sukniach, prípadne elegantných nohaviciach boli tiež zaujímavou zmenou. No nič nedokázalo eliminovať stres, ktorý sme už mali zakorenený hlboko v nás.

Už pri slávnostnom nástupe bolo z každého z nás cítiť napätie a všadeprítomný stres, ktoré sa s nami tiahli po celý deň. Ako prvá išla svoju prácu obhajovať naša spolužiačka Ama. Netrpezlivo sme čakali. Zrazu polhodinka trvala celú večnosť. Už v momente, keď sa vrátila späť medzi nás, sme ju  začali bombardovať otázkami. Každý bol zvedavý, ako to prebiehalo.  Ama nám povedala, že pani predsedníčka je milá a celá komisia je veľmi empatická a ústretová. Malo nás to upokojiť. No čím sme boli bližšie k obhajobe, tým väčší stres nás prepadal. Ruky sa nám triasli a niektorí z nás sa nevyhli ani slzám. Všetci sme si pripravené obhajoby dookola opakovali a konzultovali medzi sebou najlepšie varianty, ako prácu obhájiť. Napätie bolo natoľko silné, že sme sa nevyhli ani miernym hádkam. Našťastie sme tam mali našich spolužiakov, ktorí nám dokázali zdvihnúť náladu a odbúrať stres svojimi vtipnými poznámkami. Jeden zo spolužiakov, Matej, sa rozhodol, že sa ide naučiť tancovať. Jeho pokusy nás pobavili natoľko, že sme aspoň na chvíľu zabudli na to, čo nás čaká. Prvé vyhodnotenie bolo pred obedovou prestávkou a výsledky nás potešili. Máme to za sebou. Aspoň niektorí. Spolužiačka Aďa však po príchode do triedy stála ako socha a mĺkvo pozerala pred seba. Vtedy ma prepadol stres, že neprešla, no nakoniec len zdvihla palec na znak 1 a po lícach sa jej spustili slzy.  Rýchlo sme im všetci začali gratulovať a objímať ich, tešili sme sa jeden z druhého. Väčšina z nás odišla domov a ostali len štyria poslední, ktorí si naďalej trénovali obhajobu, snažili sa odreagovať vtipkovaním, kým nadišiel ich čas. Postupne si každý z nás svoju prácu obhájil a ani sme sa nenazdali, mali sme to za sebou. Bol to náročný a stresujúci deň, no našťastie sme ho všetci zvládli. V utorok obhajovali svoje práce naši spolužiaci – klientski manažéri pošty a my sme na nich po celý deň mysleli a držali sme im palce.

Obhajobou sme sa teda o ďalší krok  priblížili k cieľu a už nás čaká len posledná, za to najťažšia časť, ktorou je ústna maturitná skúška. Obavy narastajú každým dňom, a to  nielen z maturitnej skúšky, ale aj z toho, ako bude pokračovať náš život. Tento ročník je nielen skúškou našich vedomostí,  ale aj skúškou dospelosti. Keďže sme tu už posledný rok. A aj napriek dištančnému vyučovaniu, ktoré nám nedovolilo byť dlho spolu, sme si na seba zvykli.  Dokonca sme si vytvorili aj mnohé kamarátstva a priateľstvá. Myslíme si, že sme  jedna dobrá partia a pomaly, ale isto nám dochádza, že sa už nikdy nemusíme stretnúť v tejto zostave.