Exkurzia do Osvienčimu

Koncentračný tábor Osvienčim bol počas druhej svetovej vojny nemecký vyhladzovací tábor. Prenasledovaní boli predovšetkým Židia, ale aj Rómovia, sovietski zajatci, ale aj politickí odporcovia režimu či mentálne a fyzicky postihnutí ľudia. Väčšina našla svoju smrť v plynových komorách. História tábora siaha do rokov 1940 až 1945, kedy dochádzalo k masovým popravám. V Osvienčime zahynulo približne 1,5 milióna nevinných ľudí v plynových komorách, v dôsledku vyhladovania alebo ťažkých prác. Konali sa tu aj nehumánne experimenty. Najväčšiu vinu za experimenty nesie Josef Mengele.

Tábory boli v Osvienčime tri. Ako prvý bol postavený v roku 1940 Auschwitz I. Pred vstupom do neho sa nachádza známy nápis Arbeit macht frei, ktorý by sme mohli do slovenčiny preložiť ako „práca oslobodzuje“. Pre nedostatočnú kapacitu bol postavený v Brezinke najväčší komplex – Auschwitz-Birkenau (Auschwitz II.), ktorý sa nachádza asi 3 km od dedinky Osvienčim. Zomrelo tu viac ako milión väzňov. Známa je tu aj rampa, kde sa ľudia pred príchodom delili, či budú väznení alebo ich život skončí priamo v plynovej komore. Zo spomínaných dvoch táborov väzni často odchádzali do pracovného tábora v Monowiciach – Auschwitz III. 

Začiatkom októbra sa  žiaci našej školy vybrali na ďalekú cestu do susedného Poľska, aby sa na vlastné oči presvedčili, v akých neľudských podmienkach tu väzni počas druhej svetovej vojny žili a umierali. A veru to, čo videli a počuli počas prehliadky, na nich hlboko zapôsobilo.